Last Minute Turecko

V dobách keď bolo Side významným prístavom, bola oblasť rozkladajúca sa na západ od chrámu prístavom. Dokonca aj v rímskych dobách bolo potrebné tu nepretržite vykopávať a odstraňovať nánosy a naplaveniny prinášane riekou Manavgat. V období úpadku mesta bol prístav zanesený. Na iných miestach v meste nájdete niekoľko ďalších budov, mestská agora ležiaca len kúsok od mora na východnej strane poloostrova a po ceste smerom do vnútrozemia uvidíte zrúcaný byzantský kostol, ktorý pozvoľna mizne pod piesočnatými dunami. Vedľa ulice Camii Sokak, za trhom Nilgin, nájdete pozostatky antických kúpeľov v ktorých sa údajne kúpala sama Kleopatra. Kúpele majú niekoľko oddelených miestností, váň a záhradu a dokonca aj mramorové sedadlo s opierkami v tvare delfína.

Side, Turecko

Aj pre pekné piesočnaté pláže prebehol rozvoj turizmu v meste Side pomerne rýchlo. Smerom na západ od poloostrova sa tiahne desať km dlhý pás pláží lemovaný hotelmi, plážovými klubmi a požičovňami športových potrieb; behom hlavnej sezóny tu teda môže byť veľmi rušno. Na východ od poloostrova  sa nachádza pláž Sorgun, o ktorú sa dobre starajú miestne správne orgány. Táto pláž nie je tak rušná a je menej vyumelkovaná ako pláže v Side. Spojenie pláže Sorgun so Side je prístupné len dolmušom z Manavgatu, pokiaľ sa nezrealizuje projekt výstavby priamej cesty. V druhom smere sa za západnou plážou nachádza Kumköy, satelit mesta Side s takmer rovnakou ponukou plážových atrakcií. Opäť platí, že sú tu pláže tichšie ako v Side. Niektoré autobusy a dolmuše, ktoré jazdia medzi Antalyou a Side teraz prechádzajú cez Kumköy.

(zdroj: Rough Guide)

Side - Apollónov chrám

Na juh od múzea sa nachádza neporušená monumentálna brána, ktorá dnes slúži akoby vstup do modernej štvrte letoviska Side. Na ľavo od vstupnej brány sa nachádza odkrytý monument postavený v roku 74 n. l. na počesť cisára Vespasiána, ktorý má vzhľad fontány s párom vodných nádržiek na prednej strane. Vo vnútri brány je vchod do divadla, ktoré malo kapacitu 20 000 divákov – bolo tak najväčším divadlom v celej Pamfýlií. Divadlo v Side sa líši od divadiel v Perge a v Aspende, lebo bolo postavené ako voľne stojacia budova podopieraná masívnymi klenbami, ktorá nebola zasadená do úbočia kopca. Dvojmetrová stena bola postavená tak, aby chránila obecenstvo od divokých zvierat behom gladiátorských zápasov. Celkový efekt je veľmi ohromujúci a to vďaka oceľovým výstužiam, ktoré boli dodatočne pristavené behom nedávnych reštaurátorských prác.  Dnes je budova dostatočne stabilná na to, aby sa tu opäť mohli zhromažďovať ľudia. Od monumentálnej vstupnej brány vedie moderná mestská hlavná ulica dole k starému prístavu a stáča sa vľavo smerom k chrámom boha Apollóna a bohyne Atény. Aténin chrám bol čiastočne  prestavaný a jeho biele portiko sa stalo obchodnou značkou mesta Side a zároveň obľúbeným miestom pre fotografov, ktorí si sem chodia fotiť západ slnka. Obidva chrámy boli kedysi čiastočne pripojené k obrovitej zrúcanine byzantskej baziliky, z ktorých jedna časť postupne zmizla pod pohyblivým pieskom; viditeľná sekcia je dnes domovom pre vtáky a netopiere.

(zdroj: Rough Guide)

Súvisiace články:  Antické pamiatky v Side

Antické mesto Side bolo vždy zatienené moderným mestom, ale našťastie ani zásahy a prenikanie masového turizmu neboli schopné uhasiť a zničiť majestátnosť a veľkoleposť antických stavieb a monumentov. Príjazdová cesta do mesta prechádza mestskou bránou, ale tá je vo veľmi zlom stave a nie je vôbec ničím zaujímavá alebo mimoriadna. Mestské hradby dopadli o niečo lepšie; sekcia tiahnúca sa na východ od mestskej brány je veľmi dobre udržiavaná a zachovalá a nachádza sa tu aj niekoľko pôvodných veží.

Side - staré mesto, Turecko

Agora a múzeum
Od mestskej brány vedie kolonáda dole k agore, k miestu, kde sa v druhom storočí nachádzal trh s otrokmi. Dnes je agora lemovaná pahýľmi mnohých pôvodných stĺpov. Ide o veľmi obľúbené miesto nomádov, ktorí sa tu potulujú a snažia si získať pozornosť ľudí a vziať ich na prechádzku s ťavami. V samom strede agory sú kruhové základy, ktoré sa zachovali z pôvodného chrámu Fortúny. V severozápadnom rohu, vedľa divadla, rozpoznáte obrysy polkruhovej budovy, ktorá kedysi slúžila akoby verejné záchody, kde svoju potrebu mohlo vykonávať až 24 ľudí naraz. Oproti agore je miesto kde sa nachádzali rímske kúpele, dnes prestavané na múzeum. Budova si uchovala pôvodný pôdorysný plán a dajú sa tu vidieť predmety, ktoré tu boli odkryté – hlavne rímske sochy, reliéfy a sarkofágy. Mnohým sochám, ktoré sa tu nachádzajú chýbajú hlavy, ktoré im boli  zoťaté pri náboženskom ošiali behom prvých dni nástupu kresťanstva.

(zdroj: Rough Guide)

Asi 25 km východným smerom od Aspendu sa nachádzajú zrúcaniny helénskeho prístavu Side, ktorý býval miestom stretnutí  Antónia a Kleopatry. Ruiny starovekého prístavu prežili dodnes, ale behom posledných niekoľko rokov sa Side zmenilo na nepoznanie; v dnešnej dobe sa toto letovisko teší  jednej z najväčších turistických návštevnosti v celom Turecku. Miestní obyvatelia si začínajú všímať fakt, že ich domovy boli zničené nevyberavým rozvojom turizmu. Po 39 rokoch služby posledného držiteľa úradu bol zvolený starosta mesta tridsaťjedenročný stavebný inažinier. Ten prisľúbil demoláciu protiprávne postavených nábrežných chatrčí a dal priestor zeleni a záhradam. Nechal odstrániť reklamné tabule a nadstavby, takže návštevníci dnes môžu vidieť pôvodnú architektúru. Nový vonkajší okruh tiež priaznivo pôsobí a prospieva vzhľadu mesta – odvádza z centrálných ulíc dopravu, hluk a páchnuce splodiny.

Side, Turecko

Pokiaľ vás priťahuje slnko, piesok, vlny a surfing, potom pravdepodobne budete chcieť v Side stráviť nejaký čas – pláže sú tu skvelé. Ak sa viac než o vodné radovánky a leňošenie na pláži zaujímate o staroveké ruiny, príďte sem radšej mimo sezónu, alebo navštívte Side skoro ráno a prezrite si mesto skôr, ako vás v plnej sile zastihnú silné lúče slnka a davy turistov.

Side (meno mesta v starovekom anatolskom dialekte znamená „granátové jablko“) bolo založené v siedmom storočí pred naším letopočtom. Jeho prvých usadlíkov sem  priťahoval obranný potenciál, ktorý poskytoval skalnatý mys. Mesto vyrástlo v bohatý prístav a behom jeho vrcholného rozmachu v druhom storočí nášho letopočtu v ňom žilo odhadom 60 000 obyvateľov. Zo začiatku významna časť bohatstva mesta Side bola založená na obchode s otrokmi. Mestské orgány dovoľovali pirátom založiť ilegálny trh s otrokmi vo vnútri mestských hradieb, kam boli každý deň privážaní a predavaní  tisíce nešťastníkov. Tento obchod bol neskoršie postavený mimo zákon a po páde západnej Ríše začalo rímske Side upadať. Nad vodou sa udržalo až do arabskej invázie, ktorá prišla v priebehu siedmeho storočia nášho letopočtu. Arabi vyhnali posledných obyvateľov a Side ostalo opustené až do začiatku storočia, v ktorom ho znovu osídlili rybári s gréckou národnosťou a moslimským vyznaním, ktorí prišli z Kréty a vystavili tu dedinu nazývanú Selimiye. Napriek neskorším pokusom tureckej vlády a najrôznejších archeologických združení, ktoré sa snažili mesto vyprázdniť, dedinčania ostali a v osemdesiatich rokoch dvadsiateho storočia ich potomkovia začali zbierať svoju odmenu za trpezlivosť a vytrvalosť vo forme turistického boomu, ktorý Side postihlo.

(zdroj: Rough Guide)

Posledný úsek vedúci k mestu Selge bol rozšírený a upravený a dnes je zjazdný pre väčšinu automobilov. Keď vyjdete do konečnej nadmorskej výšky 900 m, panoráma sa rozšíri, husto zalesnená krajina je divokejšia a horský hrebeň Kuyucak (2500m) pôsobí varovnejšie a drsnejšie. V izolovanej dedinke Zerk ( známa aj ako Altikaya ), ležiaca zhruba 400 m pred ruinami antického mesta, vás budú značky umiestnené neďaleko podniku Cafe Dallas lákať ďalej do parku. V reštaurácií  dokonca nájdete aj miesto na prenocovanie – pýtajte sa na Ismaila alebo Davuta. Môžete si tu zakúpiť aj vstupenku do areálu archeologického náleziska ( 1 USD ).

Selge, Turecko

Hlavná trasa je teraz zjazdná len džípom a pokračuje k divadlu, ktoré dominuje mestečku Selge, ale sprievodca vás určite zavedie na miernejší chodník pokračujúci k antickej agore (tržnica a stanovisko v starovekých lýkijskych, gréckych a rímskych mestách ) a k dvom chrámom na vrcholku kopca. Agora, jej dlažba čiastočne ešte existuje, môže amatérskych archeológov vzrušiť svojím prehádzaným murovaním a pásom neodokrytých nápisov; základy byzantského kostola si trónia na vrcholku kopca a sú orientované na juhovýchod; ponúkajú panoramatický výhľad na dole sa krčiace údolie a na snehom ozdobený vrchol Rozburunu. Roztrúsené pozostatky Diovho chrámu a veľké vodné cisterny sa nachádzajú na severozápadnej strane hrebeňa. Tu vás môže zaujať výhľad na zrúcaný chrám bohyne Artemis a na staré mestské hradby rozprestierajúce sa na severozápad a na krytú kolonádu dole v údolí. Divadlo, čiastočne vysekané do žuly, je veľmi  pôsobivé a bolo by ešte viac, keby  javiskovú budovu pred pár desiatkami rokov nerozdrobil blesk a keby najvyššia rada sedadiel prežila škody spôsobené prívalovým dažďom. Troje z piatich dverí pre vstup do zákulisia zostali dodnes.

Málo sa vie o pôvode mesta Selge; do histórie vstupuje pomocou mytológií a príbehu odohrávajúcom sa v prvom storočí nášho letopočtu. Mesto bolo osídlené do začiatku byzantskej éry a preslávilo sa hlavne balzamom vyrábaným zo sladkej gumy, ktorý je podobný storaxu a ktorý sa vyrábal z miestnej dreviny z čelade vilínovitych. Selge vždy trpela nedostatkom zrážok – dnes zásobuje modernú dedinu Zerk stály prameň – a staroveké mesto tak muselo byť opustené, keď sa akvadukt zásobujúci sídlo vodou zrútil. Je ohromujúce, že v tejto bohom zabudnutej krajine mohlo niekedy existovať prosperujúce mesto s 20 000 obyvateľmi.

(zdroj: Rough Guide)

V smere od mesta Aspendos do vnútrozemia sa rozkladá národný park rieky Köprülü so svojimi rímskymi mostami a skromnými ruinami Selge v horách nad korytom rieky. Ak máte k dispozícií terénne auto, môžete absolvovať celodenný výlet s príjemnou zastávkou na obed. Do Selge ako aj na územie národného parku málokedy jazdia linky verejnej dopravy  - odpoludnia okolo prechádza jeden dolmuš, ktorý si to šinie medzi Serikem ležiacim na pobrežnej diaľnici a dedinou Zerk ležiacej na vrcholku pri rieke Köprülü.

Národný park Koprulu

Odbočka do národného parku (˝Milli Park˝) a do Selge je označená na diaľnici č. 400, 48 km od Antalye; za Saggirinkoyu vedie odbočka vľavo cez rieku, ale tu by ste mali minúť a pokračovať priamo po asfaltovej ceste do Beskonaku, roztrúsenej dediny ležiace o 37 km ďalej. Zhruba o päť kilometrov ďalej dorazíte k reštaurácií Kanyon, ktorá pripomína „stromové domčeky“ umiestnené v obrovitých platanoch nad riekou. Ide o veľmi obľúbene miesto ako medzi Turkami tak i medzi zahraničnými vodičmi autobusov – pstruhy tu stoja 4 USD. Je iróniou, že v rieke Köprülü sa hemžia bodkované pstruhy, ktoré je tu zakázané loviť. Niekoľko raftingovych spoločnosti organizuje bezduché, ale za to príjemné pol denné výlety dole po rieke práve z tohto miesta, kde sa na ceste zastavujú na kúpanie a obed. V prípade, že by ste sa rozhodli absolvovať takýto výlet , treba sa kontaktovať na niektorú cestovnú agentúru sídliacu v Antalyi, alebo treba skúsiť šťastie priamo na mieste.

Priamo nad stromovou reštauráciou sa cesta zužuje; dajte sa ľavou odbočkou a prejdite cez prvý z rímskych oblúkových mostov, cez most Oluk. Tu môžete zaparkovať a peši sa vydať kaňonom po cestičke vedúcej priamo za mostom. Odtiaľ je to 13 km smerom nahor do Selge, kam sa dostanete pravou odbočkou priamo za mostom. Pravdu povediac , mosty sami o sebe nie sú ničím zvláštne, a sú len málo odlišné od stoviek iných tureckých mostov tohto typu – či už ide o rímske, byzantské alebo seldžucké. Je to teda len poloha, ktorá z údolia rieky Köprülü robí niečo výnimočne. S návratom po západnom brehu miniete most Bögrüm, pri ktorom nájdete obľúbenú piknikovú a kúpaciu oblasť – ležiacu na brehu od mosta smerom po prúde; tu prejdete popri niekoľkých pstruhových reštauráciach a penziónoch, keď prejdete rieku ocitnete sa späť na ceste.

(zdroj: Rough Guide)

O štrnásť rokov neskôr Termessos zohral zaujímavú rolu v histórií regiónu, keď Antigonus – jeden z Alexandrových nástupcov – bol vyzvaný Alkatusom na súboj o vládu nad oblasťou. Pisidiánci podporili Alkatusa a ten sa ukryl v Termesse. Rada starších si však uvedomila potenciálne nebezpečenstvo, ktoré by mohlo mesto ohroziť, v postavení sa na odpor Antigonovi a nastavila na Alkatusa pascu, ktorá nakoniec viedla k jeho zatknutiu. Alkatus potom spáchal sebevraždu; jeho telo bolo prinesene Antigonovi, ale po troch dňoch bolo zachránene a znovu pochovane v Termesse.

Termessos, Turecko

Na rozdiel od svojich lýkijskych susedov bola história Termessa tvorená skôr útočnou než obrannou stratégiou a v treťom a druhom storočí pred našim letopočtom sa Termesiánci po prvý raz stretli s Lýkijskou federáciou – skôr než ich susedia v neďalekej Isinde. Pozícia mesta predurčila Termessos k tomu, aby držali kontrolu nad cestou zo stredomoria do oblasti pobrežia Egejského mora; Termessiánci tak dostali príležitosť žiadať od obchodníkov colné poplatky. Hradba vedúca cez údolie bola pravdepodobne miestom, kde sa nachádzali ich colnice. Neskôr, roku 70 pr.n.l., podpísal Termessos  mierovú zmluvu s Rímom, na jej základe boli obyvatelia Termessu oslobodení od jurisdikcie guvernéra – svoju nezávislosť obyvatelia mesta vždy dávali hrdo najavo, neprítomnosť mena či vyobrazenie rímskeho cisára na svojich minciach. Mesto muselo byť  celkom skoro opustené, pravdepodobne po zemetrasení, ktoré oblasť postihlo roku 243 n.l.. Oblasť bola síce preskúmaná, ale mesto nebolo odkryté.

(zdroj: Rough Guide)

Súvisiace články: Termessos

Po niekoľkých dňoch pobytu v Antalyi vás možno prepadne neodolateľná túžba okamžite opustiť mesto a vydať sa čo najrýchlejšie za ďalšími zážitkami. Zamierite teda na východ, alebo západ okolo pobrežia, tu nájdete lepšie a kľudnejšie pláže. Než celkom opustíte mesto, zvážte možnosť stráviť v Antalyi ešte jednu noc naviac a vydajte sa do vnútrozemia, tam, kde sa nachádza antické mesto Termessos. Toto mesto okupovalo a stále okupuje skôr nedobytné miesto ležiace v nadmorskej výške viac než 1 000 m. Termessos je teda právom jedna z najvýznamnejších tureckých atrakcií. Vzhľadom k svojej dramatickej polohe a dobre zachovaným ruinám roztrúsených v okolí vrcholku hory a uzatvoreným hraniciam národného parku Güllük Dag Milli Parki si toto staroveké mesto naozaj zaslúži zvláštnu pozornosť.

Termessos, Turecko

Napriek blízkosti Lykie Termessos bol v skutočnosti pisidianským mestom obývaným rovnakým kmeňom bojovníkov, z ktorých pochádzali i ľudia, ktorí osídlili anatolsku oblasť jazier sústredených okolo Isparty a Egirdiru počas prvého tisícročia pred naším letopočtom. Obyvatelia Termessu pôvodne sami seba pomenovali po susednej hore Solymus – dnešné Güllük Dag; ich jazyk v ktorom sa nezachoval ani jediný zápis, bol pisidiánskym dialektom, ktorý historik Strabo nazýval Solymian. Prvú zmienku o Solymiancoch nájdeme v antickom mýte o Bellerofónovi a jeho okrídlenom koni Pegasovi – Bellerofón po víťazstve nad príšernou Chimérov bol vyslaný s nimi bojovať. Po prvýkrát sa Solymiánci objavujú v záznamoch z roku 333 pred našim letopočtom, keď Alexander Veľký podnikol útok na mesto známe pod označením „Orlie hniezdo“ a bol odvrátený.

(zdroj: Rough Guide)