Last minute dovolenka z Viedne cez Rakúske CK a ušetríte 30% ceny!

Archive for the ‘Antalya’ Category

Nočný život v Antalyi

Nedeľa, Apríl 25th, 2010

Takmer celá nočná zábava v Antalyi sa sústreďuje do okolia prístavu, kde ľudia najprv posedávajú v baroch a potom pokračujú ďalej do klubov a celé nočné hýrenie zakončia polievkou v nonstop jedálni (dobre pre vstrebanie raki) a s východom slnka na pláži Konyaalti. Bary sa v Antalyi otvárajú o niečo neskôr, ako sme zvyknutý my Stredoeurópania; väčšina Turkov nezájde na svoj prvý večerný drink pred desiatou hodinou. Potom navštívia jeden z piatich, alebo šiestich barov, kde hraje živá hudba; nájdete ich na ulici Bar Sokak s výhľadom na prístav a neďaleko Cumhuriyet Caddesi, alebo je to bar Han na Pasa Camii Sokak v Kaleici.

Antalya, nočný život

Antalya, nočný život

Diskotéky sa prebúdzajú o polnoci; najpopulárnejším podnikom  je Club 29, ktorý sa nachádza na západnej strane prístavu a poskytuje nezastrešenú terasu s výhľadom na more. Ďalej je to podnik Olympus, kde sa môžete do sýtosti vyblázniť v rytme techna v prízemí hotela Falez na adrese 100 Yil Bulvari, kde je skvelá laserová show, väčšinou sa hrajú európske diskotékové rytmy a podnik navštevuje elegantná turecká klientela. V meste nájdete taktiež klub Discoland v Aqualande na západnej strane komplexu AKM; fotoaparát nechajte radšej doma, pretože pravdepodobne skončíte  úplne premočený. Posledný, ale iste nie najhorší je v ponuke nočnej scény podnik Ally, komplex barov a diskoték, ktoré sa nachádzajú pri rímskych hradbách s pôsobivou laserovou show pretínajúcou nočnú oblohu nad vodou. V súčasnej dobe je podnik  trochu predražený. Discoland a Olympos disponujú vlastnými celkom lacnými autobusmi, ktoré vás odvezú späť do mesta k väčšine penziónov; len treba vodičovi povedať svoju adresu.

(zdroj: Rough Guide)

Antalya - stravovanie a nápoje

Štvrtok, Apríl 22nd, 2010

V antalyjských  prvotriednych reštauráciach dostanete výhradne len tradičné turecké jedlo, výber je tu značne obmedzený; vegetariáni tu budú trpieť hladom a prílev turistov nevyhnutne vyhnal ceny nahor. Situácia sa však výrazne vylepšuje, uspokojíte sa s rýchlym občerstvením, čajom alebo niečím ostrejším – k dispozícií sú bary a kaviarne sústredené v okolí prístavu, alebo na ulici Atatürk Caddesi.

Antalya fast food

Antalya fast food

Parková oblasť  rozkladajúca sa  južne od Cumhuriyet Caddesi sa skladá z légií terasovitých kaviarní a reštaurácií s výhľadom na prístav, kde sa obzvlášť príjemne raňajkuje. Eski Serbetciler Ici Sokak je krytá oblasť, ktorú nájdete priamo pod križovatkou ulíc Cumhuriyet Caddesi a Atatürk Caddesi a je priam preplnená malými reštauráciami, z ktorých niektoré sú v prevádzke nonstop. Pochutnať si tu môžete na takých špecialitách ako je  tandir kebab, v hlinenej nádobe  pečená baranina, ktorá sa tu predáva na váhu a nie je najlacnejšia. Za tristo gramovú porciu, z ktorej najmenej polovica bude chrupavka, alebo tučné mäso, zaplatíte okolo 6 USD. Skôr ako si začnete objednávať, overte si cenu jedla a veľkosť porcie, pretože niektoré tak povediac z miestnych podnikov nedodržujú dané pravidlá a zásady. Ďalšou špecialitou antalyjskej kuchyne, ktorú tu môžete ochutnať je kokorec  - rolka z jahňacích vnútornosti, naporcovaná a opečená v chlebe, ktorá je omnoho chutnejšia akoby ste podľa ingrediencií mohli predpokladať. Medzi stánkami na tržnici na Halk Pazari východne od Hadriánovej brány nájdete niekoľko reštaurácií, ktoré ponúkajú opečené sardinky a iné čerstvé ryby.

O niekoľko stoviek metrov ďalej na sever od Cumhuriyet Caddesi sa nachádza skupina obľúbených nočných jedální, kde sa podávajú rozličné a chutné druhy kuracích a šošovicových polievok, ktoré sú  miestnou špecialitou. Na puding si zájdite do podniku Tektat na Sarampol 84; najlepšie lokum sa podáva v podniku Yenigün na severnom rohu Eski Serbetciler Sokak. V meste určite narazíte i na ďalší podnik, ktorý ponúka  zmrzlinu, baklavu a čokoládové francúzske banániky.

(zdroj: Rough Guide)

Pláže a vodopády Antalye

Pondelok, Apríl 19th, 2010

Napriek prehnanej propagácií v turistických brožúrach, mestské pláže Antalye nestoja za mnoho. Pláž Konyaalti leží 3 km západne od Kalekapisi; v nedávnej dobe tu prebehli úpravy a dnes je posiata plážovými slnečníkmi a je lemovaná parkoviskami a kaviarňami. Tu nájdete dve čisté sekcie, ktoré patria k hlavným hotelom (za malý poplatok môžu pláž použiť aj neubytovaní návštevníci), ale ostatné časti pláže sú voľne prístupne, sú znečistené a nie príliš lákavé: nenájdete tu tieň, zato nájdete ostrovčeky nahromadeného odpadu z neďalekého prístavu a z rieky. Pláž Lara leží 10 km východne od mesta a môžete sa tam dopraviť dolmušou jazdiacou po Atatürk Caddesi. Je tu pekný piesočný pás uzavretý nepeknou ohradou a je prístupný len za malý poplatok. Nižšie položené vodopády Düdense sa do mora vlievajú v letovisku Lara, ale pokiaľ ich budete chcieť vidieť v celej ich kráse, budete sa musieť vydať loďou zo starého prístavu. Horné kaskády sa nachádzajú 4 km severovýchodne od mesta a pravidelne k nim zachádzajú dolmuše z centrálneho otogaru, ktoré majú svoje zastávky i na ulici Ali Cetinkaya Caddesi. Ale pamätajte na to, že v nedeľu je rozsiahly park, ktorý vodopády obklopuje, preplnený miestnymi ľuďmi a že kaskády samé od seba sa na konci leta menia  v malý pramienok vody.

Lara, vodopády Düdense

Lara, vodopády Düdense

Vodopády Kursunlu (denne 9:00 – 20:00; 0,50 USD) sa nachádzajú 18 km od Antalye neďaleko cesty vedúcej do mesta. Dostanete sa sem dolmušmi idúcimi od východných autobusových garáži. Podľa rozprávok, ktoré sa v regióne tradujú, boli vodopády objavené istým pastierom len pred dvadsiatimi rokmi, čo znamená, že sú veľmi odľahlé a izolované. V zelenom jazierku, kam padajú vody kaskád, je zakázané kúpať sa, takže v horúcom lete tu asi dlho nevydržíte. Neznačený, ale dobre viditeľný chodník vedie od vodopádov po brehu rieky a ponúka dvojhodinovú okružnú prechádzku.

(zdroj: Rough Guide)

Antalya - archeologické múzeum a okolie – časť tretia

Piatok, Apríl 16th, 2010
Antalya múzeum

Antalya múzeum

Vystavené kolekcie uzatvára etnografická sekcia, ktorá je vytvorená  rôznorodými predmetmi nájdenými v Izniku. Skladá sa z keramických predmetov, gýčových sklenených lámp, fajčiarskeho náradia i písacích potrieb, nástrojov  pre domácnosť, zbraní, odevov a výšiviek, závaží a zámkov, hudobných nástrojov a pekných arabských máp Malej Ázie. Za zbierkami sa nachádza kníhkupectvo a kaviareň s príjemnou tienenou záhradou vyzdobenou niekoľkými peknými sochami a hrobkami, ktoré sa do múzea nevmestili. Cez cestu v smere od múzea, sa naskytá široký výhľad na záliv Koynaalti a chodník vás dovedie až dole k pláži.

Skvelý kontrast s múzeom vytvára celkom modernú Hasan Subasi Kültür Parki, komplex dvoch divadiel a skleneného pyramidálneho výstavného centra, ktorý sa nachádza na vrcholku útesu. Komplex je známy aj pod označením AKM alebo Atatürk Kültür Merkezi. Kültür Parki sa nachádza na západnej strane mesta asi 300 m smerom dole od 100 Yil Bulvari. Vstupné brány míňaju dolmuše označené „Adliye“ alebo „AKM“ idúce z centra Antalye. V parku sa stretnete so záhradnými kaviarničkami, detskými ihriskami, bežcami, milovníkmi kolieskových korčulí a nedeľnými návštevníkmi. Turistické predstavenia sa v divadlách odohrávajú väčšinou bez asistencie zahraničných divákov, ale v divadelnom komplexe sa taktiež z času na čas konajú koncerty klasickej hudby a premietajú sa tu americké filmy; programy mapujúce tieto akcie nájdete na plagátoch v centre mesta.

(zdroj: Rough Guide)

Súvisiace články:
Antalya - archeologické múzeum a okolie
Antalya - archeologické múzeum a okolie – časť druhá

Antalya - archeologické múzeum a okolie – časť druhá

Pondelok, Apríl 12th, 2010
Antalya múzeum

Antalya múzeum

Príchod do ďalších galérií vám bude pripomínať skok v čase pretože tu nájdete okrem troch úžasných gréckych červeno čiernych urien z piateho storočia pred naším letopočtom aj mnoho sôch objavených v Perge pochádzajúcich z druhého storočia nášho letopočtu. Bol tu zhromaždený kompletný panteón v neobvykle dobrom stave. Ďalej sa pred vami otvára miestnosť naplnená menšími torzami,  vrátane parfumových fľaštičiek, bronzových sôch a lámp. Môžete si pozrieť podmorské nálezy vo vrakoch lodí a ďalšie sochy pochádzajúce z Pergy, oslavujúce najrôznejších polobohov a kňažky rímskeho imperiálneho kultu.  V pripojenom krídle sarkofágu nájdete napríklad dve takmer neporušené truhlice, na ktorých je zobrazená scéna zo života veľkého Herkula. V rohovej  hale nájdete mozaiky  vo veľmi dobrom stave, ale  dosť  hrubo prevedené, z ktorých jedna zobrazuje Thétis máčajúcu Achilla v rieke Styx ; hracia doska nájdená v Perge je predsa trochu neobvyklá. Rohová miestnosť vedie do novej galérie venovanej divadelným vlysom  a sochám nájdených v Perge. Všade prítomné mramorové obloženie síce nenahráva prehliadke týchto krásnych pamiatok, ktoré mierne zatieňuje, ale aj tak je expozícia obsahujúca sochy božstiev a cisárov a vlysy  znázorňujúce bitky medzi  hrdinami a morskými obludami veľkolepá.

Úzka miestnosť spojená s mozaikovou halou je venovaná minciam objaveným po roku 1922 v rôzných kostoloch  antalyjskej oblasti. Mince sú síce nedávneho dáta, ale sú neobvykle zaujímavé z dôvodu vyobrazenia len zriedka znázorňovaných motívov a osobnosti. V samom strede kolekcie nájdete relikviár obsahujúci domnelé kosti sv. Mikuláša z Myry. Neďaleko relikviára sa nachádza schránka s rannými byzantskými  kostolnými striebornými predmetmi, vrátane pozlátenej kaditelnice pochádzajúcej z kláštora v Sione v horách za Myrou, ktorá bola objavená v roku 1963 obyvateľmi dediny Kumluca, potom čo bola pravdepodobne  stratená, alebo ukrytá  počas pirátskych nájazdov. Priľahlá mincová galéria, ktorá je zaujímavejšia, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať, obsahuje aj niekoľko ďalších slávnych exponátov nájdených v oblasti tohto regiónu.

(zdroj: Rough Guide)

Súvisiace články: Antalya - archeologické múzeum a okolie

Antalya - archeologické múzeum a okolie

Štvrtok, Apríl 8th, 2010
Antalya - archeologické múzeum

Antalya - archeologické múzeum

Jediná vec, ktorú by ste pri pobyte v Antalyi rozhodne nemali vynechať, je mestské Archeologické múzeum, ktoré sa nachádza na západnom okraji mesta na vzdialenom konci ulice Kenen Evren Bulvari. Tu je sústredená jedna z piatich najkrajších a najpozoruhodnejších archeologických zbierok v krajine. Na prehliadku exponátov si vyčleňte aspoň polovicu dňa. Z centra mesta sa k múzeu dostanete dolmusmi označenými  „Müze“  alebo „Liman“, ktoré zastavujú na všetkých zástavkách so značkou „D“ rozmiestnených  na ulici Cumhuriyet Cadessi. Alebo môžete nasadnúť na električku idúcu západným smerom a vystúpiť na poslednej zastávke.

Pri vchode do múzea sa nachádza sekcia určená malým deťom, ktorá je zameraná predovšetkým na školské exurzie, kde sa  deti môžu  pohrať so starými  nástrojmi a hrncami. Za detskou sekciou sa nachádzajú dobre osvetlené galérie, ktoré sú usporiadané chronologický i tématicky. Medzi  najstaršími exponátmi vyniká pohrebná urna nájdená v neďalekej Elmali, pochádzajúca z doby bronzovej  a nálezy objavené v neobvyklých južných frýgických mohylách, s neprehliadnuteľnou charakteristickou frýgickou hlavou rozprávkového stvorenia Gryfa. Medzi starovekými výrobkami z kovu vystavenými vo vitrínach nájdete niekoľko pekných strieborných tanierov, tri nádherne opasky a niekoľko strieborných a slonovinových frýgických postáv vystavujúcich na obdiv komické, ale aj dôstojné výrazy. Vznik všetkých týchto exponátov sa datuje do ôsmeho a siedmeho storočia pred naším letopočtom - nálezy tak patria medzi najcennejšie múzejné poklady.

(zdroj: Rough Guide)

Mesto Antalya – časť štvrtá

Utorok, November 10th, 2009
Kesik Minare, Antalya, Turecko

Kesik Minare, Antalya, Turecko

Hesapci Sokak je najpokojnejším vchodom do Kaleici a takisto začína pri Hadriánovej bráne. Choďte po tejto ulici naprieč starým mestom, ktoré je dosť zaujímavé už samo o sebe – skoro každý dom je prerobený na obchod s kobercami, kaviareň alebo na pansiyon. Asi v polovici cesty po Hesapci Sokak nájdete vežu a priľahlé budovy známe  pod spoločným názvom Kesik Minare (Rozbitý minaret) – architektonická anomália, ktorá je čiastočne chrámom, čiastočne kostolom a čiastočne mešitou: porovnajte pôvodné rímske písmená s neskoršími byzantskými, žiaľ kvôli ochrannej ohrade sa nebudete môcť k stavbe priblížiť.

Za Kesik Minare sa vám zrazu ukáže more. Zabočte vľavo do priľahlých parkov Mermerli a Karaalioglu, kde nájdete veľa záhradných reštaurácií a na rohu potom Hidirlik Kulesi. Táto rímska veža s kruhovým pôdorysom je čas od času využívaná ako divadlo a je najlepším miestom v meste, odkiaľ sa dajú pozorovať naozaj krásne západy slnka nad horami korunovanými snehovými čiapočkami rysujúcimi sa za zálivom Antalya. Pri spiatočnej ceste k prístavu miniete kaviareň Mermerli, od ktorej vedie súkromné schodisko dole k jedinej mestskej pláži Mermerli. Tu si môžete za malý poplatok pekne zaplávať.

(zdroj: Rough Guide, BC)

Súvisiace články:
Mesto Antalya
Mesto Antalya – časť druhá
Mesto Antalya – časť tretia

Mesto Antalya – časť tretia

Pondelok, August 24th, 2009
Hadrianova brána, Antalya, Turecko

Hadrianova brána, Antalya, Turecko

Na ceste do Kalekapisi zabočte vpravo a potom zase vpravo na Ataturk Caddesi. Čoskoro dorazíte k trojitému triumfálnemu oblúku, ktorý je známy ako Hadriánova brána, ktorá pripomína návštevu rímskeho cisára Hadriána v meste v roku 130 n.l. Odtiaľ vedie ulica Civelik Sokak naprieč starým mestom Kaleici smerom k moru. Asi v polovici cesty dole nájdete dobre označený Inštitút výskumu stredomorských civilizácií (Po-So od 9 do17.30; dobrovoľné vstupné), ktorý sa nachádza v dvoch osmanských domoch postavených okolo záhradných nádvorí. Za jednou z budov sa ukrýva v záhrade zreštaurovaný kostol, ktorý je dnes využívaný ako miesto konania výstav často zameraných na exponáty obsiahnuté v súkromnej zbierke rodiny Kocs – z veľmi bohatej tureckej dynastie, ktorá sponzoruje celý inštitút. V druhej budove inštitútu nájdete úžasnú knižnicu zhromažďujúcu knihy o archeológii a starožitnostiach; medzi miestne poklady patrí originálne vydanie venujúce sa rytinám, dielo archeológa Texiera, ktoré napísal v dobe, kedy sa zaoberal výskumami pre francúzsku vládu v Malej Ázii v 20. a 60. rokoch 19. storočia. Nájdete tu takisto úžasné ročenky a brožúry mapujúce miestne archeologické výskumy a projekty sponzorované inštitútom. Pokiaľ sú medzi vami zapálení archeológovia profesionáli alebo skúsení amatéri, isto si zaslúžite stráviť nejaký čas pátraním po najrôznejších raritách. Pokiaľ však nemáte o archeológii ani šajn, ale hovoríte po anglicky, môžete požiadať o pomoc personál knižnice, ktorý vám iste rád na vaše otázky odpovie a pomôže vám nájsť knihy venujúce sa miestnym archeologickým náleziskám

(zdroj: Rough Guide, BC)

Mesto Antalya – časť druhá

Štvrtok, August 20th, 2009
Kalekapisi, Antalya, Turecko

Kalekapisi, Antalya, Turecko

Najlepším východiskovým bodom pre preskúmanie starého mesta alebo Kaleici je starý prístav, kde boli rozpadajúce sa prístavné hrádze prestavané, kde sa rozprestierajú záhrady a kde boli prístavné hradby a mešita zreštavrované. Následkom týchto opráv muselo nevyhnutne dôjsť k vyprchaniu vône starého – jedinými rybármi, ktorí na prístavisku medzi jachtami zostávajú, sú tí, čo majú na palube radar aj televíziu poháňané slnečnými batériami – ale po zrelšej úvahe zistíte, že polovica Antalye sa po večeroch prechádza po pobrežnej promenáde, kde sa pred tým nachádzalo iba štrkové prílivové pásmo.
Z prístavu zamierte hore po ulici Uzun Carsi Sok, prejdite okolo obchodov so suvenírmi a kobercami a zastavte sa až pri mešite Mehmet Pasa Camii pochádzajúcou z 18. storočia. Na ceste si môžete spraviť zástavku v malej záhrade miestnej spoločnosti umenia ANSAD, kde je veľmi príjemné dopriať si osviežujúci chladivý nápoj alebo si prípadne preštudovať nástenku s programom koncertov, prehliadok diapozitívov a dokonca aj nedeľných výletov. Na severnom konci ulice Uzun Carsi Sok nájdete Kalekapisi (Hradnú bránu), kde bola postavená v sekcii starých hradieb Saat Kulesi (veža s hodinami), seldžucká veža s rímskym stĺpom. Pri Kalekapisi je krásny Žliabkový minaret – Yvli Minare, ktorý bol postavený behom 13. storočia, teda počas vlády sultána  Alaeddina Keykubata, a ktorý je dnes symbolom mesta. Priľahlá mešita – dnes Galéria výtvarného umenia, kde sa čas od času konajú zaujímavé výstavy – bola vybudovaná o niečo neskôr; pôvodné základy boli postavené na vrchole kostola. Časť komplexu mešity je turbe (mauzóleum) pochádzajúce z roku 1377, ktoré je prístupné zo schodišťa vedúcom z ulice Cumhuriyet Caddesi. Vedľa Yivli Minare nájdete rannú jednoduchú seldžuckú han, ktorej rozpadajúce steny sú práve podrobené reštavrácii.

(zdroj: Rough Guide, BC)

Mesto Antalya

Streda, August 12th, 2009

Antalya, Turecko

Antalya, Turecko

Antalya, turecké najrýchlejšie sa rozvíjajúce mesto, je okrem Istanbulu jedinou metropolou. Môžeme ho nazvať aj Mekkou turistov, obdarenou ideálnou klímou – okrem júla a augusta, kedy tu panujú obrovské horúčavy – a krásnym umiestením na vrchole vápencovej plošiny. V samom srdci mesta nájdete rímske hradby a za novými budovami polkruhový záliv Konyaalti vedúci k priemyselnému prístavisku, ktoré leží 10 km smerom na západ od mesta. Napriek tomu, že mesto zahalené do betónových plášťov nemusí vyzerať dobre, je Antalya veľmi príjemným miestom pre život. Hlavná oblasť, kam sa sústredí pozornosť návštevníkov, je koncentrovaná v relatívne drobnej centrálnej starej štvrti, vnútri rímskych hradieb, známe tiež ako Kaleici (alebo „Vnútri hradu“). S výnimkou úžasného archeologického múzea sa väčšina atrakcií nachádza tak blízko jedna druhej, že sa v rámci prechádzky ľahko dostanete kamkoľvek. Tri až štyri dni – vrátane dvojdenného výletu k susedným ruinám antických miest Termessos, Perge a Aspendos – sú práve dostatočne dlhou dobou na návštevu Antalye. Mesto Antalya bolo založené v 2. storočí p.n.l. pergamským kráľom Attalom II. a na jeho počesť bolo pomenované Attaleia. Roku 133 p.n.l. posledný pergamský kráľ daroval mesto Rimanom a to sa stalo súčasťou rímskej provincie Asia. Rimania však tak celkom neuchopili moc nad mestom, pokiaľ neporazili miestnych pirátov. Mesto sa tešilo priazni rímskeho cisára Hadriána, ktorý tu nejaký čas žil. Nasledoval pomalý nástup kresťanov a Byzantíncov. Mesto bolo takisto veľmi významnou zástavkou pre križiakov, hlavne vďaka svojej strategickej pozícii. Byzantíncov na začiatku 13 stor. vystriedali Seldžuci, ktorí vytvorili väčšinu pamätihodností, ktoré môžeme dnes v meste vidieť, aj keď mnohé boli postavené na byzantských základoch. Osmanská Antalya sa tak v historických knihách objavuje len veľmi málo až do roku 1918, kedy Taliani z mesta na krátku dobu spravili ohnisko svojej krátkodobej tureckej kolónie.
(zdroj: Rough Guide, BC)