Hrad v Alanyi
Dostať sa k hradu v Alanyi nie je jednoduché ako sa môže na prvý pohľad zdať. Pokiaľ máte dosť času a potrebné dispozície na hrad sa dostanete aj pešo; vydajte sa skoro ráno, pokiaľ nie je veľmi horúco, alebo sa vydajte na prehliadku pevnosti neskoro popoludni, aby ste mohli vidieť krásny západ slnka priamo z vrcholku kopca. K hradu je to dlhý a namáhavý výstup, ale pri priemernej fyzickej kondícií trvá asi hodinu. Na ceste hore na návštevníkov číha rada lákadiel, nájdete tu príjemné reštaurácie a malé kaviarničky, ktoré vás lákajú k posedeniu. Tieto podniky sú umiestnené v súkromnej záhrade a často sa skladajú z jedného stolu a z markízy. Z týchto miest sú prekrásne výhľady. Na hrad sa dostanete aj autobusom, ktorý jazdí raz za hodinu z križovatky Iskele a Damlatas Caddesi.
Alanya hrad
Samotný hrad je obrovitým systémom opevnení s hradbami tiahnucimi sa okolo hornej oblasti mysu. Veľká Klenutá vstupná brána (je na nej nápis v perštine) vedie do areálu, ktorý vymedzuje pôvodne seldžucke hranice mesta Alanya. Neďaleko cesty sa nachádza oblasť známa ako Ehmediye, mala dedinka s niekoľkými starými osmanskými domami zhromaždenými okolo polorozpadnutej mešity Süleymaniye Camii zo šestnásteho storočia, kervansaray a hrobky Aksebe Türbesi, typické hrobky z trinásteho storočia. Na konci cesty nájdete Ic Kale („vnútorná pevnosť“) postavená na príkaz sultána Keykubada roku 1226. Vo vnútri brán predávajú miestne ženy obrusy a čipky a vo vzduchu sa vznáša omamná vôňa levandule. Pevnosť sa zachovala v neporušenom stave s časťou byzantského kostola zdobeného vyblednutými freskami. Tu sa pozorne pozerajte po cisternách, ktoré zásobovali pevnosť vodou, na ktorých bola zdanlivo založená nedobytnosť pevnosti. V severozápadnom rohu pevnosti nájdete vyvýšenú plošinu poskytujúcu pekný výhľad na západne pláže a na hory. Pôvodne slúžila ako bod, odkiaľ boli zhadzovaní na smrť odsúdení väzni dole na skaly pod plošinou. Dnes sprievodcovia hovoria turistom, že je obvyklé z tejto plošiny zhadzovať kamene a snažiť sa dohodiť až na hladinu mora. Ide o zvyk , ktorý bol údajne zavedený kvôli väzňom, ktorí pri splnení tejto v podstate nemožnej úlohy mali šancu zachrániť si krk.
(zdroj: Rough Guide)
