Last Minute Turecko

Side - Apollónov chrám

Na juh od múzea sa nachádza neporušená monumentálna brána, ktorá dnes slúži akoby vstup do modernej štvrte letoviska Side. Na ľavo od vstupnej brány sa nachádza odkrytý monument postavený v roku 74 n. l. na počesť cisára Vespasiána, ktorý má vzhľad fontány s párom vodných nádržiek na prednej strane. Vo vnútri brány je vchod do divadla, ktoré malo kapacitu 20 000 divákov – bolo tak najväčším divadlom v celej Pamfýlií. Divadlo v Side sa líši od divadiel v Perge a v Aspende, lebo bolo postavené ako voľne stojacia budova podopieraná masívnymi klenbami, ktorá nebola zasadená do úbočia kopca. Dvojmetrová stena bola postavená tak, aby chránila obecenstvo od divokých zvierat behom gladiátorských zápasov. Celkový efekt je veľmi ohromujúci a to vďaka oceľovým výstužiam, ktoré boli dodatočne pristavené behom nedávnych reštaurátorských prác.  Dnes je budova dostatočne stabilná na to, aby sa tu opäť mohli zhromažďovať ľudia. Od monumentálnej vstupnej brány vedie moderná mestská hlavná ulica dole k starému prístavu a stáča sa vľavo smerom k chrámom boha Apollóna a bohyne Atény. Aténin chrám bol čiastočne  prestavaný a jeho biele portiko sa stalo obchodnou značkou mesta Side a zároveň obľúbeným miestom pre fotografov, ktorí si sem chodia fotiť západ slnka. Obidva chrámy boli kedysi čiastočne pripojené k obrovitej zrúcanine byzantskej baziliky, z ktorých jedna časť postupne zmizla pod pohyblivým pieskom; viditeľná sekcia je dnes domovom pre vtáky a netopiere.

(zdroj: Rough Guide)

Súvisiace články:  Antické pamiatky v Side

Antické mesto Side bolo vždy zatienené moderným mestom, ale našťastie ani zásahy a prenikanie masového turizmu neboli schopné uhasiť a zničiť majestátnosť a veľkoleposť antických stavieb a monumentov. Príjazdová cesta do mesta prechádza mestskou bránou, ale tá je vo veľmi zlom stave a nie je vôbec ničím zaujímavá alebo mimoriadna. Mestské hradby dopadli o niečo lepšie; sekcia tiahnúca sa na východ od mestskej brány je veľmi dobre udržiavaná a zachovalá a nachádza sa tu aj niekoľko pôvodných veží.

Side - staré mesto, Turecko

Agora a múzeum
Od mestskej brány vedie kolonáda dole k agore, k miestu, kde sa v druhom storočí nachádzal trh s otrokmi. Dnes je agora lemovaná pahýľmi mnohých pôvodných stĺpov. Ide o veľmi obľúbené miesto nomádov, ktorí sa tu potulujú a snažia si získať pozornosť ľudí a vziať ich na prechádzku s ťavami. V samom strede agory sú kruhové základy, ktoré sa zachovali z pôvodného chrámu Fortúny. V severozápadnom rohu, vedľa divadla, rozpoznáte obrysy polkruhovej budovy, ktorá kedysi slúžila akoby verejné záchody, kde svoju potrebu mohlo vykonávať až 24 ľudí naraz. Oproti agore je miesto kde sa nachádzali rímske kúpele, dnes prestavané na múzeum. Budova si uchovala pôvodný pôdorysný plán a dajú sa tu vidieť predmety, ktoré tu boli odkryté – hlavne rímske sochy, reliéfy a sarkofágy. Mnohým sochám, ktoré sa tu nachádzajú chýbajú hlavy, ktoré im boli  zoťaté pri náboženskom ošiali behom prvých dni nástupu kresťanstva.

(zdroj: Rough Guide)

Asi 25 km východným smerom od Aspendu sa nachádzajú zrúcaniny helénskeho prístavu Side, ktorý býval miestom stretnutí  Antónia a Kleopatry. Ruiny starovekého prístavu prežili dodnes, ale behom posledných niekoľko rokov sa Side zmenilo na nepoznanie; v dnešnej dobe sa toto letovisko teší  jednej z najväčších turistických návštevnosti v celom Turecku. Miestní obyvatelia si začínajú všímať fakt, že ich domovy boli zničené nevyberavým rozvojom turizmu. Po 39 rokoch služby posledného držiteľa úradu bol zvolený starosta mesta tridsaťjedenročný stavebný inažinier. Ten prisľúbil demoláciu protiprávne postavených nábrežných chatrčí a dal priestor zeleni a záhradam. Nechal odstrániť reklamné tabule a nadstavby, takže návštevníci dnes môžu vidieť pôvodnú architektúru. Nový vonkajší okruh tiež priaznivo pôsobí a prospieva vzhľadu mesta – odvádza z centrálných ulíc dopravu, hluk a páchnuce splodiny.

Side, Turecko

Pokiaľ vás priťahuje slnko, piesok, vlny a surfing, potom pravdepodobne budete chcieť v Side stráviť nejaký čas – pláže sú tu skvelé. Ak sa viac než o vodné radovánky a leňošenie na pláži zaujímate o staroveké ruiny, príďte sem radšej mimo sezónu, alebo navštívte Side skoro ráno a prezrite si mesto skôr, ako vás v plnej sile zastihnú silné lúče slnka a davy turistov.

Side (meno mesta v starovekom anatolskom dialekte znamená „granátové jablko“) bolo založené v siedmom storočí pred naším letopočtom. Jeho prvých usadlíkov sem  priťahoval obranný potenciál, ktorý poskytoval skalnatý mys. Mesto vyrástlo v bohatý prístav a behom jeho vrcholného rozmachu v druhom storočí nášho letopočtu v ňom žilo odhadom 60 000 obyvateľov. Zo začiatku významna časť bohatstva mesta Side bola založená na obchode s otrokmi. Mestské orgány dovoľovali pirátom založiť ilegálny trh s otrokmi vo vnútri mestských hradieb, kam boli každý deň privážaní a predavaní  tisíce nešťastníkov. Tento obchod bol neskoršie postavený mimo zákon a po páde západnej Ríše začalo rímske Side upadať. Nad vodou sa udržalo až do arabskej invázie, ktorá prišla v priebehu siedmeho storočia nášho letopočtu. Arabi vyhnali posledných obyvateľov a Side ostalo opustené až do začiatku storočia, v ktorom ho znovu osídlili rybári s gréckou národnosťou a moslimským vyznaním, ktorí prišli z Kréty a vystavili tu dedinu nazývanú Selimiye. Napriek neskorším pokusom tureckej vlády a najrôznejších archeologických združení, ktoré sa snažili mesto vyprázdniť, dedinčania ostali a v osemdesiatich rokoch dvadsiateho storočia ich potomkovia začali zbierať svoju odmenu za trpezlivosť a vytrvalosť vo forme turistického boomu, ktorý Side postihlo.

(zdroj: Rough Guide)

Posledný úsek vedúci k mestu Selge bol rozšírený a upravený a dnes je zjazdný pre väčšinu automobilov. Keď vyjdete do konečnej nadmorskej výšky 900 m, panoráma sa rozšíri, husto zalesnená krajina je divokejšia a horský hrebeň Kuyucak (2500m) pôsobí varovnejšie a drsnejšie. V izolovanej dedinke Zerk ( známa aj ako Altikaya ), ležiaca zhruba 400 m pred ruinami antického mesta, vás budú značky umiestnené neďaleko podniku Cafe Dallas lákať ďalej do parku. V reštaurácií  dokonca nájdete aj miesto na prenocovanie – pýtajte sa na Ismaila alebo Davuta. Môžete si tu zakúpiť aj vstupenku do areálu archeologického náleziska ( 1 USD ).

Selge, Turecko

Hlavná trasa je teraz zjazdná len džípom a pokračuje k divadlu, ktoré dominuje mestečku Selge, ale sprievodca vás určite zavedie na miernejší chodník pokračujúci k antickej agore (tržnica a stanovisko v starovekých lýkijskych, gréckych a rímskych mestách ) a k dvom chrámom na vrcholku kopca. Agora, jej dlažba čiastočne ešte existuje, môže amatérskych archeológov vzrušiť svojím prehádzaným murovaním a pásom neodokrytých nápisov; základy byzantského kostola si trónia na vrcholku kopca a sú orientované na juhovýchod; ponúkajú panoramatický výhľad na dole sa krčiace údolie a na snehom ozdobený vrchol Rozburunu. Roztrúsené pozostatky Diovho chrámu a veľké vodné cisterny sa nachádzajú na severozápadnej strane hrebeňa. Tu vás môže zaujať výhľad na zrúcaný chrám bohyne Artemis a na staré mestské hradby rozprestierajúce sa na severozápad a na krytú kolonádu dole v údolí. Divadlo, čiastočne vysekané do žuly, je veľmi  pôsobivé a bolo by ešte viac, keby  javiskovú budovu pred pár desiatkami rokov nerozdrobil blesk a keby najvyššia rada sedadiel prežila škody spôsobené prívalovým dažďom. Troje z piatich dverí pre vstup do zákulisia zostali dodnes.

Málo sa vie o pôvode mesta Selge; do histórie vstupuje pomocou mytológií a príbehu odohrávajúcom sa v prvom storočí nášho letopočtu. Mesto bolo osídlené do začiatku byzantskej éry a preslávilo sa hlavne balzamom vyrábaným zo sladkej gumy, ktorý je podobný storaxu a ktorý sa vyrábal z miestnej dreviny z čelade vilínovitych. Selge vždy trpela nedostatkom zrážok – dnes zásobuje modernú dedinu Zerk stály prameň – a staroveké mesto tak muselo byť opustené, keď sa akvadukt zásobujúci sídlo vodou zrútil. Je ohromujúce, že v tejto bohom zabudnutej krajine mohlo niekedy existovať prosperujúce mesto s 20 000 obyvateľmi.

(zdroj: Rough Guide)

O štrnásť rokov neskôr Termessos zohral zaujímavú rolu v histórií regiónu, keď Antigonus – jeden z Alexandrových nástupcov – bol vyzvaný Alkatusom na súboj o vládu nad oblasťou. Pisidiánci podporili Alkatusa a ten sa ukryl v Termesse. Rada starších si však uvedomila potenciálne nebezpečenstvo, ktoré by mohlo mesto ohroziť, v postavení sa na odpor Antigonovi a nastavila na Alkatusa pascu, ktorá nakoniec viedla k jeho zatknutiu. Alkatus potom spáchal sebevraždu; jeho telo bolo prinesene Antigonovi, ale po troch dňoch bolo zachránene a znovu pochovane v Termesse.

Termessos, Turecko

Na rozdiel od svojich lýkijskych susedov bola história Termessa tvorená skôr útočnou než obrannou stratégiou a v treťom a druhom storočí pred našim letopočtom sa Termesiánci po prvý raz stretli s Lýkijskou federáciou – skôr než ich susedia v neďalekej Isinde. Pozícia mesta predurčila Termessos k tomu, aby držali kontrolu nad cestou zo stredomoria do oblasti pobrežia Egejského mora; Termessiánci tak dostali príležitosť žiadať od obchodníkov colné poplatky. Hradba vedúca cez údolie bola pravdepodobne miestom, kde sa nachádzali ich colnice. Neskôr, roku 70 pr.n.l., podpísal Termessos  mierovú zmluvu s Rímom, na jej základe boli obyvatelia Termessu oslobodení od jurisdikcie guvernéra – svoju nezávislosť obyvatelia mesta vždy dávali hrdo najavo, neprítomnosť mena či vyobrazenie rímskeho cisára na svojich minciach. Mesto muselo byť  celkom skoro opustené, pravdepodobne po zemetrasení, ktoré oblasť postihlo roku 243 n.l.. Oblasť bola síce preskúmaná, ale mesto nebolo odkryté.

(zdroj: Rough Guide)

Súvisiace články: Termessos

Takmer celá nočná zábava v Antalyi sa sústreďuje do okolia prístavu, kde ľudia najprv posedávajú v baroch a potom pokračujú ďalej do klubov a celé nočné hýrenie zakončia polievkou v nonstop jedálni (dobre pre vstrebanie raki) a s východom slnka na pláži Konyaalti. Bary sa v Antalyi otvárajú o niečo neskôr, ako sme zvyknutý my Stredoeurópania; väčšina Turkov nezájde na svoj prvý večerný drink pred desiatou hodinou. Potom navštívia jeden z piatich, alebo šiestich barov, kde hraje živá hudba; nájdete ich na ulici Bar Sokak s výhľadom na prístav a neďaleko Cumhuriyet Caddesi, alebo je to bar Han na Pasa Camii Sokak v Kaleici.

Antalya, nočný život

Diskotéky sa prebúdzajú o polnoci; najpopulárnejším podnikom  je Club 29, ktorý sa nachádza na západnej strane prístavu a poskytuje nezastrešenú terasu s výhľadom na more. Ďalej je to podnik Olympus, kde sa môžete do sýtosti vyblázniť v rytme techna v prízemí hotela Falez na adrese 100 Yil Bulvari, kde je skvelá laserová show, väčšinou sa hrajú európske diskotékové rytmy a podnik navštevuje elegantná turecká klientela. V meste nájdete taktiež klub Discoland v Aqualande na západnej strane komplexu AKM; fotoaparát nechajte radšej doma, pretože pravdepodobne skončíte  úplne premočený. Posledný, ale iste nie najhorší je v ponuke nočnej scény podnik Ally, komplex barov a diskoték, ktoré sa nachádzajú pri rímskych hradbách s pôsobivou laserovou show pretínajúcou nočnú oblohu nad vodou. V súčasnej dobe je podnik  trochu predražený. Discoland a Olympos disponujú vlastnými celkom lacnými autobusmi, ktoré vás odvezú späť do mesta k väčšine penziónov; len treba vodičovi povedať svoju adresu.

(zdroj: Rough Guide)

V antalyjských  prvotriednych reštauráciach dostanete výhradne len tradičné turecké jedlo, výber je tu značne obmedzený; vegetariáni tu budú trpieť hladom a prílev turistov nevyhnutne vyhnal ceny nahor. Situácia sa však výrazne vylepšuje, uspokojíte sa s rýchlym občerstvením, čajom alebo niečím ostrejším – k dispozícií sú bary a kaviarne sústredené v okolí prístavu, alebo na ulici Atatürk Caddesi.

Antalya fast food

Parková oblasť  rozkladajúca sa  južne od Cumhuriyet Caddesi sa skladá z légií terasovitých kaviarní a reštaurácií s výhľadom na prístav, kde sa obzvlášť príjemne raňajkuje. Eski Serbetciler Ici Sokak je krytá oblasť, ktorú nájdete priamo pod križovatkou ulíc Cumhuriyet Caddesi a Atatürk Caddesi a je priam preplnená malými reštauráciami, z ktorých niektoré sú v prevádzke nonstop. Pochutnať si tu môžete na takých špecialitách ako je  tandir kebab, v hlinenej nádobe  pečená baranina, ktorá sa tu predáva na váhu a nie je najlacnejšia. Za tristo gramovú porciu, z ktorej najmenej polovica bude chrupavka, alebo tučné mäso, zaplatíte okolo 6 USD. Skôr ako si začnete objednávať, overte si cenu jedla a veľkosť porcie, pretože niektoré tak povediac z miestnych podnikov nedodržujú dané pravidlá a zásady. Ďalšou špecialitou antalyjskej kuchyne, ktorú tu môžete ochutnať je kokorec  - rolka z jahňacích vnútornosti, naporcovaná a opečená v chlebe, ktorá je omnoho chutnejšia akoby ste podľa ingrediencií mohli predpokladať. Medzi stánkami na tržnici na Halk Pazari východne od Hadriánovej brány nájdete niekoľko reštaurácií, ktoré ponúkajú opečené sardinky a iné čerstvé ryby.

O niekoľko stoviek metrov ďalej na sever od Cumhuriyet Caddesi sa nachádza skupina obľúbených nočných jedální, kde sa podávajú rozličné a chutné druhy kuracích a šošovicových polievok, ktoré sú  miestnou špecialitou. Na puding si zájdite do podniku Tektat na Sarampol 84; najlepšie lokum sa podáva v podniku Yenigün na severnom rohu Eski Serbetciler Sokak. V meste určite narazíte i na ďalší podnik, ktorý ponúka  zmrzlinu, baklavu a čokoládové francúzske banániky.

(zdroj: Rough Guide)

Napriek prehnanej propagácií v turistických brožúrach, mestské pláže Antalye nestoja za mnoho. Pláž Konyaalti leží 3 km západne od Kalekapisi; v nedávnej dobe tu prebehli úpravy a dnes je posiata plážovými slnečníkmi a je lemovaná parkoviskami a kaviarňami. Tu nájdete dve čisté sekcie, ktoré patria k hlavným hotelom (za malý poplatok môžu pláž použiť aj neubytovaní návštevníci), ale ostatné časti pláže sú voľne prístupne, sú znečistené a nie príliš lákavé: nenájdete tu tieň, zato nájdete ostrovčeky nahromadeného odpadu z neďalekého prístavu a z rieky. Pláž Lara leží 10 km východne od mesta a môžete sa tam dopraviť dolmušou jazdiacou po Atatürk Caddesi. Je tu pekný piesočný pás uzavretý nepeknou ohradou a je prístupný len za malý poplatok. Nižšie položené vodopády Düdense sa do mora vlievajú v letovisku Lara, ale pokiaľ ich budete chcieť vidieť v celej ich kráse, budete sa musieť vydať loďou zo starého prístavu. Horné kaskády sa nachádzajú 4 km severovýchodne od mesta a pravidelne k nim zachádzajú dolmuše z centrálneho otogaru, ktoré majú svoje zastávky i na ulici Ali Cetinkaya Caddesi. Ale pamätajte na to, že v nedeľu je rozsiahly park, ktorý vodopády obklopuje, preplnený miestnymi ľuďmi a že kaskády samé od seba sa na konci leta menia  v malý pramienok vody.

Lara, vodopády Düdense

Vodopády Kursunlu (denne 9:00 – 20:00; 0,50 USD) sa nachádzajú 18 km od Antalye neďaleko cesty vedúcej do mesta. Dostanete sa sem dolmušmi idúcimi od východných autobusových garáži. Podľa rozprávok, ktoré sa v regióne tradujú, boli vodopády objavené istým pastierom len pred dvadsiatimi rokmi, čo znamená, že sú veľmi odľahlé a izolované. V zelenom jazierku, kam padajú vody kaskád, je zakázané kúpať sa, takže v horúcom lete tu asi dlho nevydržíte. Neznačený, ale dobre viditeľný chodník vedie od vodopádov po brehu rieky a ponúka dvojhodinovú okružnú prechádzku.

(zdroj: Rough Guide)

Hadrianova brána, Antalya, Turecko

Na ceste do Kalekapisi zabočte vpravo a potom zase vpravo na Ataturk Caddesi. Čoskoro dorazíte k trojitému triumfálnemu oblúku, ktorý je známy ako Hadriánova brána, ktorá pripomína návštevu rímskeho cisára Hadriána v meste v roku 130 n.l. Odtiaľ vedie ulica Civelik Sokak naprieč starým mestom Kaleici smerom k moru. Asi v polovici cesty dole nájdete dobre označený Inštitút výskumu stredomorských civilizácií (Po-So od 9 do17.30; dobrovoľné vstupné), ktorý sa nachádza v dvoch osmanských domoch postavených okolo záhradných nádvorí. Za jednou z budov sa ukrýva v záhrade zreštaurovaný kostol, ktorý je dnes využívaný ako miesto konania výstav často zameraných na exponáty obsiahnuté v súkromnej zbierke rodiny Kocs – z veľmi bohatej tureckej dynastie, ktorá sponzoruje celý inštitút. V druhej budove inštitútu nájdete úžasnú knižnicu zhromažďujúcu knihy o archeológii a starožitnostiach; medzi miestne poklady patrí originálne vydanie venujúce sa rytinám, dielo archeológa Texiera, ktoré napísal v dobe, kedy sa zaoberal výskumami pre francúzsku vládu v Malej Ázii v 20. a 60. rokoch 19. storočia. Nájdete tu takisto úžasné ročenky a brožúry mapujúce miestne archeologické výskumy a projekty sponzorované inštitútom. Pokiaľ sú medzi vami zapálení archeológovia profesionáli alebo skúsení amatéri, isto si zaslúžite stráviť nejaký čas pátraním po najrôznejších raritách. Pokiaľ však nemáte o archeológii ani šajn, ale hovoríte po anglicky, môžete požiadať o pomoc personál knižnice, ktorý vám iste rád na vaše otázky odpovie a pomôže vám nájsť knihy venujúce sa miestnym archeologickým náleziskám

(zdroj: Rough Guide, BC)

Kalekapisi, Antalya, Turecko

Najlepším východiskovým bodom pre preskúmanie starého mesta alebo Kaleici je starý prístav, kde boli rozpadajúce sa prístavné hrádze prestavané, kde sa rozprestierajú záhrady a kde boli prístavné hradby a mešita zreštavrované. Následkom týchto opráv muselo nevyhnutne dôjsť k vyprchaniu vône starého – jedinými rybármi, ktorí na prístavisku medzi jachtami zostávajú, sú tí, čo majú na palube radar aj televíziu poháňané slnečnými batériami – ale po zrelšej úvahe zistíte, že polovica Antalye sa po večeroch prechádza po pobrežnej promenáde, kde sa pred tým nachádzalo iba štrkové prílivové pásmo.
Z prístavu zamierte hore po ulici Uzun Carsi Sok, prejdite okolo obchodov so suvenírmi a kobercami a zastavte sa až pri mešite Mehmet Pasa Camii pochádzajúcou z 18. storočia. Na ceste si môžete spraviť zástavku v malej záhrade miestnej spoločnosti umenia ANSAD, kde je veľmi príjemné dopriať si osviežujúci chladivý nápoj alebo si prípadne preštudovať nástenku s programom koncertov, prehliadok diapozitívov a dokonca aj nedeľných výletov. Na severnom konci ulice Uzun Carsi Sok nájdete Kalekapisi (Hradnú bránu), kde bola postavená v sekcii starých hradieb Saat Kulesi (veža s hodinami), seldžucká veža s rímskym stĺpom. Pri Kalekapisi je krásny Žliabkový minaret – Yvli Minare, ktorý bol postavený behom 13. storočia, teda počas vlády sultána  Alaeddina Keykubata, a ktorý je dnes symbolom mesta. Priľahlá mešita – dnes Galéria výtvarného umenia, kde sa čas od času konajú zaujímavé výstavy – bola vybudovaná o niečo neskôr; pôvodné základy boli postavené na vrchole kostola. Časť komplexu mešity je turbe (mauzóleum) pochádzajúce z roku 1377, ktoré je prístupné zo schodišťa vedúcom z ulice Cumhuriyet Caddesi. Vedľa Yivli Minare nájdete rannú jednoduchú seldžuckú han, ktorej rozpadajúce steny sú práve podrobené reštavrácii.

(zdroj: Rough Guide, BC)